DRUH EURÓPSKEHO VÝZNAMU (jašterica živorodá panónska)
DRUH NÁRODNÉHO VÝZNAMU (jašterica živorodá, horský poddruh)

Na slnkom vyhriatom rašelinníku čosi vylihuje, podídeš bližšie a – ŠUCH, už je v úkryte! Bola to ona – jašterica, plaz, ktorý sa neplazí. Načo by aj, keď má štyri obratné končatiny? Slnečné lúče dobíjajú uzimenej jašterici energiu. Keď sa ocitne v nebezpečenstve, radšej obetuje vlastný chvost, než by sa nechala zhltnúť. Odpadnutý chvost zdrží nepriateľa, aby vyľakaná jašterica stihla utiecť. Hoci chvostík časom dorastie, pre jašterice je to iste nemilý zážitok. Preto ju radšej chytaj iba pohľadom.

Pozri si jašteričky vyhrievajúce sa na slnku.

Rozhýb si nohy ako jašterica!

DRUH NÁRODNÉHO VÝZNAMU

Dávno-pradávno sa našou krajinou preháňali aj losy. Majestátny pokojný obor s parohami širokými ako lopaty. Určite by ťa ohúril svojimi plaveckými schopnosťami. A nielen tým – vydržíš bez dychu narátať do tridsať? Potápač los si uzavrie nozdry, aby mu nenatieklo do nosa a ČĽUP - už pod hladinou spása vodné rastliny. Aj po súši sa pohybuje s ľahkosťou. Dokonca i v rašelinisku, kde už do močaristej zeme zapadli nejedny gumáky. Mať tak u nás viacej losov - to by bolo príma!

Takto los zhadzuje parohy.

Rozhýb si krk ako los!

DRUH EURÓPSKEHO VÝZNAMU

Žeriav je ohromne vytrvalý vták. Každý rok preletí tisíce kilometrov, aby prezimoval v teplých krajinách a potom sa vrátil naspäť domov. My ľudia ich zakaždým netrpezlivo očakávame. So žeriavmi totiž prichádza aj jar. Keď tiahnu oblohou, hlasno zvestujú: „Tú ti tú, jar je tu!“ Vrcholné číslo tohto jarného divadla je žeriaví zásnubný tanec – HOP a úklon, až kým žeriav nenájde tú pravú, s ktorou šťastne zahniezdi. Niektorým žeriavom sa v našich mokradiach tak zapáčilo, že sa rozhodli postaviť si hniezdo u nás – tú ti tú, to je ale radostná správa, však?

Takto žeriavy tancujú.

Roztancuj sa ako žeriav!

DRUH NÁRODNÉHO VÝZNAMU

Život mloka sa začína vo vode. Vyliahne sa z vajíčka ako drobná larva, rastie a premieňa sa. Jedného dňa z vody vylezie na súš dospelý mlok. Ale do vody sa mloky vždy radi vracajú. Najmä na jar. Samček sa vtedy prezlečie do svadobného šatu – bodky sem, bodky tam. Aj pekný hrebienok mu na chrbte narastie. A potom celý smelý pláva za samičkou, máva na ňu chvostíkom, posiela zaľúbené bozky a ladne sa vlní vo vode. Mloky sú obojživelníky, ich život je s vodou spätý. Zapamätáš si to aj s týmto rýmom: Mlok – do vody krok!

Pozri si plávajúce mloky.

Zaplávaj si s mlokmi!

DRUH EURÓPSKEHO VÝZNAMU

Vážka lieta svetom už milióny rokov, takže jej to fakt ide! Každé svoje krídlo ovláda zvlášť. Cúvanie či salto vo vzduchu? Nič, čo by poriadna vážka nezvládla.

Skús uhádnuť, koľko má vážka očí. Že dve? Pridaj! Vážka má v každom oku ešte tisíce drobných očiek. Načo by jej boli tykadlá, keď vidí takmer za roh?

Kým je vážka larvou, žije vo vode. Tu prepláva väčšinu svojho života. A keď sa už larva nezmestí do kože, je čas z nej vyletieť. Dospelé vážky žijú krátko. Asi preto lietajú ako o život - BZUM!

Prečo sa táto vážka volá jednoškvrnná? Pozri si toto video.

Zalietaj si ako vážka!